Začnem trochu nezvyčajne dvoma citáciami zo svetového kongresu športovej medicíny (prameň - Medicina Sportiva Boh. Et Slov.): Derman (Južná Afrika) hľadal súvislosti medzi elektronmikroskopickými zmenami štruktúry svalového vlákna a syndrómom získanej intolerancie na tréning (chronickým stavom pretrénovanosti). Zistil, že u pretrénovaných jedincov je výrazne vyšší podiel štrukturálnych abnormalít jadier svalových buniek, poškodenie Z-diskov kontraktilných mechanizmov (Z-disk je miesto prepojenie medzi jednotlivými radmi "pracovných" enzýmov aktínu a myozínu) a výraznejšiu variabilitu hrúbky svalových vlákien. Collins (Južná Afrika) ukázal, že pretrénovaním postihnutí jedinci majú významne kratší telomerový fragment DNA ako kontrolná skupina rovnako trénujúcich vytrvalcov. V molekulárnej biológii sa skrátenie telomerového segmentu považuje za prejav počtu replikácií ("skopírovanie") Kratšie telomerové časti sú prejavom časté opakované obnovy zničených svalových vlákien. Čo z toho plynie? Predovšetkým je zaujímavý samotný novší názov trochu zavádzajúce a zlehčujícího termínu "pretrénovania". "Syndróm získanej intolerancie na tréning" jasne popisuje, čo sa s postihnutým športovcom stane - prestane tolerovať tréning, akákoľvek snaha o záťaž sa míňa účinkom a stav len zhoršuje. Oba výskumy tiež jasne ukazujú, že sa nejedná len o funkčnú poruchu, obyčajnú únavu alebo narušenie riadiacich procesov, alebo dokonca len vyčerpanie sacharidových zdrojov, ako sa ešte občas medzi športovcami traduje, ale významné poškodenie svalovej hmoty. Porušenie "silových" častí svalového vlákna je obrazom toho, čo všetci pretrénovaní dobre poznajú - dramatickej a v danom období neriešiteľnej straty sily. Oveľa horší je ale nález poškodenia genetického aparátu svalovej bunky - takzvané telomerové segmenty sa totiž považujú za akési "genetické hodiny". Pri každom delení sa totiž z tejto časti chromozómu kúsok ustrihne. Čím kratší je telomerový segment, tým vyššia je pravdepodobnosť poruchy kopírovacieho procesu a vznik chybnej kópie. Takáto chyba môže znamenať zhoršenú funkciu alebo dokonca zánik celej bunky. Najväčšie starosti s telomerovým segmentom majú výskumníci v oblasti klonovania zvierat a prípadne človeka - každý, hoci novo narodený klonovaný jedinec je totiž z pohľadu "genetických hodín" rovnako starý ako jeho "originálne vydanie", čo výrazne kazí vyhliadky na prípadný veľký kšeft, ktorý by z klonovania mohol byť. Pre športovcov to znamená, že každé pretrénovanie znamená, že jeho svaly zostarnú viac, než by podľa lístkov kalendára mali. Zároveň sa tým zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho pretrénovania, čo začarovaný kruh dokonale uzatvára. Po každom takom kolečku je samozrejme výkonnostný potenciál - to čo by svaly dokázať mohli - o niečo menší a jednoduchší. Ak chce športovec vyriešiť zlú výkonnosť usilovnejším tréningom, ako mu velí tradícia, je jeho osud behom niekoľkých málo sezón spečatený. Je tiež veľmi pravdepodobné, že tento stav sa bude ešte zhoršovať, ak sa športovec bude snažiť vyriešiť ho použitím anabolických steroidov. Anaboliká zrýchľujú kopírovanie genetického materiálu jadra a tak aj keď sa výkonnosť môže aspoň čiastočne na nejakú dobu vrátiť, čas odchodu na vrakovisko športových dejín sa tým len priblíži. Rovnako neúčinná bude aj snaha zabrániť alebo vyliečiť pretrénovanie pomocou potravinových doplnkov. Je to ako keby ste chceli zachrániť starý motor prisypaním oceľových či hliníkových pilín do benzínovej nádrže.

Sám na sebe by som mohol podobnú cestu ilustrovať hneď dvakrát. Prvýkrát, keď som ešte ako plavec športovou školou a gymnáziom povinný s úžasom sledoval a nechápal, prečo sme cez rastúci objem a intenzitu tréningu na tom ja aj moji spolužiaci z roka na rok horšie a horšie. Druhýkrát, keď som sa ako nadšený karatista pod vplyvom mestských legiend ako je hviezda kung-fu filmov Bruce Lee pokúšal niekoľko rokov robiť denne 400 klikov. Bohužiaľ v tých povestiach nebolo nič o tom, že onen superhrdina žil prevažne z anabolík a kokaínu a tento koktejl a taký spôsob života ho čoskoro odoslal do nebeskej Hall of Fame. Mňa samého to stálo len drobnosť - od tej doby mám problém urobiť aj desať klikov a na bench presse moje schopnosti končia niekde pri 50kg. Ešte že k cyklistike ramená nepotrebujem.

Ako ale objaviť, že ste práve alebo dokonca pravidelne pretrénovaní? Keby som mal opäť citovať literatúru, pre pretrénovanie svedčia nasledujúce príznaky (vyberám len tie pre cyklistov najtypickejšie):